V pondelok 11. decembra sa v Kostole sv. Cyrila a Metoda uskutočnila prednáška pod názvom „Príprava srdca na Vianoce“, s ktorou medzi nás prišla známa česká autorka Kateřina Lachmanová. Prednáška sa konala pod záštitou Rímskokatolíckej farnosti Poprad a Kníhkupectva Aletea.
V úvode svojho príhovoru Lachmanová uviedla, že advent je čas, kedy čakáme na Kristov príchod. Nie je to žiadna hra pre deti. Ako je však možné, že keď slávime jeho narodeniny, stále čakáme na jeho príchod? Autorka uviedla, že čakáme na jeho nový príchod a úplne novým spôsobom do našich sŕdc, spoločenstiev, Cirkvi. Spomenula dvoch známych ľudí, sv. Teréziu z Lisieux a francúzskeho básnika Paula Clodeta, ktorí na Štedrý deň v roku 1886 prežili vianočnú milosť. Známa svätica, sv. Terézia z Lisieux, zažila počas polnočnej svätej omše po prijatí svätého prijímania niečo tak silné, čo nazýva svoje druhé obrátenie. V ten istý deň zažil Paul Clodet, katolícky básnik, svoje obrátenie v Katedrále v Notre Dame. Lachmanová podotkla, že keď sa tieto dve udalosti stali v životoch dvoch ľudí, ktorí sa vôbec nepoznali, prečo by ju od tej doby nechcel dať nikomu inému? V každom liturgickom období roka sa akoby na nás vylievala rieka milostí. Je na nás, či sa prídeme napiť. Bola by veľká škoda, keby sme v advente čakali len na to, kedy sa skončí zhon okolo nás. Skúsme vo svojom srdci prehĺbiť smäd po Ježišovi, po jeho milosti, po jeho láske. Aby sme mohli žiť v ňom, a nie živoriť. Ďalej uviedla, že môžeme hovoriť o štyroch príchodoch Krista. Prvý je Kristov príchod v tele – jeho narodenie v Betleheme. Tento príchod sa nás hlboko dotýka, lebo sme skrze krst hlboko spojení s Kristom. Skrze svoj krst sme všetci začlenení do Najsvätejšej Trojice. Sme ako ratolesť naštepená na vinič, teda na Krista. Zo všetkých náboženstiev jedine kresťanstvo uctieva Boha, ktorý sa stal človekom a neprestal byť Bohom. Preto mu nie je cudzie nič ľudské – žiadna práca, námaha, choroba, tieseň, či opustenosť. Tým, že to sám zakúsil, všetko nadobudlo v Božích očiach nekonečnú hodnotu. Mnohokrát, zvlášť teraz pred Vianocami, je pre nás náročné skĺbiť pracovné povinnosti so stíšením sa. Veľa ľudí sa teší na to, až bude po Vianociach. No z perspektívy Ježišovho vtelenia je to trochu inak. Kresťanská spiritualita je trochu iná. Pána Boha nezaujíma len naša modlitba. Keď sa zamyslíme nad prvým adventom, bolo tam všetko neštandardné, čo je pre nás všetkých veľkým povzbudením. Panna Mária namiesto toho, aby sa modlila, tešila na bábätko a meditovala nad veľkým tajomstvom, ktoré v jej živote učinil Pán, sa musela zbaliť a ísť s Jozefom do Betlehema na sčítanie ľudu. Keď tam po namáhavej ceste prišli, nemohli nájsť miesto na spanie. Je to pre nás veľkým povzbudením, že hoci si človek advent trochu inak predstavoval a plánoval, nemusí sa ho zmocňovať panika. Môže si povedať: ‚Pane Ježišu, skrze teba, s tebou a v tebe chcem prijať nadmerný stres a každú nepríjemnú situáciu.‘ Vložme do všetkého nášho zhonu a naháňania sa Božiu lásku a On to všetko premení svojou prítomnosťou. Skúsme pozvať Ducha Svätého do uvažovania nad tým, aký darček kúpiť svojim blízkym, aby v tom darčeku bola láska.
Druhý je Kristov príchod do našej duše, do našich sŕdc. Je to hlavná téma adventu. Keďže sme boli pokrstení, máme v srdci svätostánok. Nie je to akože, je to skutočne. Ježiš túži mať v nás viac miesta. Známy pápežsky kazateľ Raniero Cantalamessa napísal knihu Život pod vládou Kristovou. A to je zmysel adventu, aby boli naše srdcia viac pod jeho vládou. To znamená – naše vzťahy, emócie, myšlienky, plány, peniaze, koníčky, práca, zábava. Ježiš nám hovorí: ‚Nebojte sa pozvať ma do svojich sŕdc; nebojte sa, že vás tým o niečo pripravím.‘ Práve naopak, keď ho budeme pozývať, aby viac vstúpil do našich sŕdc, rozkvitne v nás púšť. Ježiš chce všade tam, kde v nás nie je život, život rozprúdiť. On chce zavlažiť vyprahnutú zem našich sŕdc svojou riekou milosti. Toto je dôvod, prečo chce mať naše srdcia pod svojou vládou. Tretím príchodom je Kristov príchod v hodine našej smrti. Týka sa všetkých nás. Je smutné, že naša spoločnosť tento pojem takmer úplne vylučuje a nechce o smrti hovoriť. Sme zmätení a možno zo strachu zo smrti o nej nehovoríme. Nemali by sme čakať, že v hodine smrti príde pre nás smrtka, ale že pre nás príde Ježiš, náš Pán, aby nás vzal k sebe. Potrebujeme však nebyť naviazaní na ľudské istoty. Mali by sme na to pamätať pri všetkom, čo robíme. Božie slovo hovorí, že nepoznáme ani dňa, ani hodiny. Na druhej strane to, že tu všetko zanecháme, neznamená, že to nemá cenu. Každý deň, každý prejav našej práce, naše gesto či dobrý skutok, je jedinečný. To je to, čo na zemi po sebe zanecháme. Potrebujeme sa však zamerať na tie správne hodnoty.
V závere svojej prednášky hovorila o poslednom, štvrtom Kristovom príchode, ktorý sa vo Svätom písme nazýva jeho druhým príchodom. Je to Kristov príchod v sláve. Mnohokrát nevieme, čo si máme pod tým predstaviť. Z mnohých falošných vízií cítime strach, no pravdou je, že Boh si pre nás pripravil niečo oveľa lepšie, ako to, čo vidíme. V Božom slove počúvame, že nás čaká nová zem a nové nebo, nebude ani slnko, ani mesiac, a že svetlom bude Baránok, ktorý z našich očí zotrie každú slzu. V tejto viere môžeme pevne stáť.
Veríme, že prednáška Kateřiny Lachmanovej veriacich obohatila a povzbudila plnšie a hlbšie prežívať zvyšný adventný čas.
