Dňa 18. mája toho roku bola v Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie omša zakončená konsekráciou pamätnej tabule venovanej staviteľovi tejto konkatedrály a dlhoročnému správcovi popradskej farnosti Msgr. Štefanovi Mnoheľovi. Konsekráciu tabule vykonal d.p.dekan Ondrej Borsík v prítomnosti hostí: zástupcu primátora pána ing. Wzoša, predsedu MS Ing.Mariana Tkáča, Mgr. Petra Cabadaja, vedúceho cirkevnej historiografie v Spišskom Podhradí Dr. Ľuboslava Hromjaka, Predsedu okr. organizácie SNS v Poprade Mgr. Eduarada Markoviča, Riaditeľa Domu MS v Spišskej Novej Vsi Mgr. Rastislava Zachera a predsedkyne miestnej organizácie MS v Poprade Mgr. Ľudmily Hrehorčákovej. Slávnostnú udalosť sprevádzali aj početní veriaci, obyvatelia Popradu. O stavbe kostola -konkatedrály a problémoch spojených s jeho výstavbou v zložitých podmienkach obdobia prvej Slovenskej republiky bol uverejnený podrobný článok v našom časopise BRÁNA od Rastislava Ovšonku.
Tento článok je potrebné doplniť o osobnostný profil kňaza Msgr. Štefana Mnoheľa. Jeho kňazské i národno-politické aktivity uverejnil v Národnom kalendári Matice Slovenskej v roku 2014 Vojtech Kárpáty. V skrátenej podobe sú to tieto podstatné a nespochybnitelné skutočnosti.
Kde s a narodil a prežil svoje detstvo Štefan Mnoheľ:
Rodiskom Štefana Mnoheľa je oravská obec Novoť .Narodil sa 30. júla 1876. Bol jedným z troch detí roľníckých rodičov. Do roku 1890 navštevoval ľudovú školu v Námestove. V štúdiách pokračoval na gymnáziu v Trstenej a v Ružomberku. V roku 1898 nastúpil do seminára v Spišskej Kapitule, kde sa začala jeho publikačná a spolková činnosť.
Publikačná a spolková činnosť Štefana Mnoheľa:
– spolupracoval s redakciou časopisu Zora, Múzeum a Posol
– aktívne prispieval do Katolíckych novín, kritikami, recenziami i poviedkami pod pseudonymom Truchlohorský.
– v seminári založil spolok s názvom: Za pozdvihnutie slovenského národa.
Koniec štúdia, a kňazská vysviacka Štefana Mnoheľa:
Dňa 22. augusta 1902 prijal v Spišskej Kapitule z rúk biskupa Pavla Szmrecsányho kňazskú vysviacku a nasledujúci deň mal svoju primičnú svätú omšu. Prvým miestom vo funkcii kaplana bola obec Frydman-dnes v Poľsku. Súčasne mu bola pridelená obec v Zubrohlave.
Okrem pastoračnej činnosti sa venoval aj organizovaniu regionálneho ochotníckeho divadelníctva. V roku 1905 ho preložili do Šváboviec, o rok neskôr do Kluknavy a odtiaľ bol vymenovaný za administrátora farnosti v Lendaku, potom preložený do oravského Podwilku. V nasledujúcom roku bol už Hybským kaplánom.Tieto časté striedania miest farnosti súviseli s jeho národnými aktivitami.
Od októbra roku 1909 sa stal kaplánom v Zákamennom a správcom farnosti v Oravskej Lesnej. V tejto obci sa zaslúžil o výstavbu miestnho kostola a školy.
Politické a národné aktivity Štefana Mnoheľa:
V máji roku 1917 ho povolal Andrej Hlinka, ako osvedčeného národného kňaza za riaditeľa knihtlačiarne LEV. Hlavným poslaním tohto bolo šíriť politickú hospodársku a osvetovú činnosť medzi slovenským ľudom. Neskôr sa stal jedným z hlavných pracovníkov nového periodika Slovenskej ľudovej strany- časopisu Slovák.
Štefan Mnoheľ patril medzi účastníkov zhromaždenia v Turčanskom Sv. Martine, ktoré 30. oktobra 1918 prijalo Deklaráciu slovenského národa. Ňou sa Slováci prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi. Dobrodružná a aj riskantná bola cesta Štefana Mnoheľa v auguste roku 1919 spolu s Andrejom Hlinkom do Paríža. Tu na Mierovej konferencii veľmocí sa snažili zmluvne zaistiť postavenie slovenského národa v novom tvoriacom sa štáte s Čechmi. Za túto aktivitu bol Andrej Hlinka väznený a Štefanovi Mnoheľovi sa pred väzením podarilo uniknúť do Poľska, kde bol v skoro ročnom azyle. Na Slovensko sa vrátil v júni 1920. V tomto roku bol vymenovaný za správcu popradskej farnosti, ktorá sa stala jeho dlhoročným a zároveň posledným pôsobiskom. Za mimoriadnu obetavosť a vzorné plnenie si pastoračných kňazských povinností mu pápež Pius XII. udelil titul pápežského osobného komorníka s titulom Msgr. Stalo sa to dňa 12. júna 1944.
V začínajúcom povstaleckom chaose posledných augustových dní roku 1944 vtrhli na popradskú faru nezámi muži, ktorí fyzicky napadli vtedy už šesťdesiatosem ročného starca Štefana Mnoheľa a zbili ho do bezvedomia. Pomocou rehoľných sestier z Popradu a Kvetnice bol prevezený do štátnej nemocnice, kde bol niekoľko týždňov hospitalizovaný. Na následky zranení ktoré utrpel počas útoku, dňa 25. októbra 1944 zomrel. Pochovaný je na novom cintoríne v Poprade-Veľkej.
Za všetkých Slovákov a obzvlášť popradčanov, pre ktorých toľko urobil, patrí sa povedať pri jeho mene Česť jeho svetlej pamiatke.
dr. Jozef Slaho