Po dlhšej pauze sme sa opäť stretli 15. marca 2019 na už 9. stretnutí prípravy na birmovku. Hosťom tohto stretnutia bol brat Filip Čierny, františkán. Br. Filip mal pre nás pripravenú tému IDENTITA a začal sa jej venovať už v príhovore pri sv. omši.
Identita = kto som? Aká je moja hodnota ako človeka? Čo ju narúša? Keď Boh tvoril svet, na konci jednotlivých dní hovorí: „Bolo to dobré!“ Všetko, čo vyšlo z Božej stvoriteľskej ruky, je dobré. No pri stvorení človeka Boh nehovorí, že je to dobré, ale bolo to veľmi dobré. Človek žil v harmónii vo vzťahu s Bohom, ale aj medzi sebou. Až do chvíle, kým nespáchal hriech. Vtedy sa narušila dôvera medzi človekom a Bohom a aj medzi mužom a ženou. Bohu záležalo na človeku a začal ho hľadať: „Adam, kde si?“ Nepýta sa, kde si sa fyzicky skryl, ale kde si teraz, keď už je po všetkom? Ako si na tom teraz, kde je tvoje srdce, tvoja duša? Čo sa stalo s tou slobodou, ktorú si chcel mať a zažiť? Prečo po hriechu cítiš vinu a nie tú blaženosť, ktorá sa ti ponúkala? Boh – Otec odpúšťa zo srdca, vrchovatým dielom. Navracia človeku späť hodnotu, ktorú hriechom stratil. Máš hodnotu, lebo si vyšiel z Božej ruky! Boh ťa túži nanovo objať, napriek hriechu, do ktorého si padol. Podobne ako to robí otec márnotratného syna, vracia synovi naspäť tú hodnotu, ktorú on prehýril, stratil. Otec mu dáva zažiť odpustenie. Niet budúcnosti bez odpustenia. Je to nutnosť v našom živote, prejavovať odpustenie iným, tak ako bolo prejavené aj nám. Je to najťažšia úloha kresťana, keď neodpustíme, stávame sa otrokom toho človeka a všade ho nosíme so sebou ako oceľové závažie prikované k našej nohe, ide všade s nami. Všetko má takú hodnotu, aj naše odpustenie, nakoľko nás to privádza k Láske, k čistej, odpúšťajúcej, nekonečnej Božej láske. Po svätej omši brat Filip ešte rozšíril svoju tému v troch rovinách. „Identita – kto som vo vzťahu s Bohom.“ Tento rozmer identity objavíme vtedy, keď pochopíme, že je tu Niekto, kto ma miluje takého, aký som, takú, aká som. Toto dokáže jedine Boh, lebo si jeho milované dieťa. On je s tebou stále a stará sa o teba.„Identita vo vzťahu k človeku, ktorý by mal byť láskou tvojho života.“ Budovanie čistoty srdca v našom živote. Naučiť sa budovať čisté vzťahy, udržať si čisté myšlienky. Keď si zoberieš niečo, čo ti nepatrí, zaplatíš za to dvakrát! Po hriechu sa dostaneš do slepej uličky a keď z nej chceš odísť, musíš ju prejsť znova a to je cesta kamenistá a tŕnistá. Bohu je sympatické, keď zápasíme o svoju osobnú čistotu a znovu a znovu mu dokáže vo sviatosti zmierenia povedať: „Odpusť, chcem začať odznovu!“ „Nestať sa ničiteľom svojich možností“, ale rozvíjať dary, ktoré Boh do mňa vložil. Objaviť talenty, ktoré mám a využiť ich na niečo, čo po mne ostane, povzbudí alebo aj inšpiruje iných. Aj mladí vo vašom veku dokážu meniť okolie a majú vplyv na iných – ako mladá 16-ročná švédka, Gréta Thunbergová, ktorá vyprovokovala štrajky za záchranu planéty a je navrhnutá na Nobelovu cenu za mier. Mladá 21-ročná panamčanka StellaMaris del Carmen, ktorá dokázala svoje zarobené peniaze na Svetové dni mládeže (SDM) do Krakova použiť na pohreb svojich troch starých rodičov, ktorí umreli v jednom mesiaci. Rodina ich za ne mohla dôstojne pochovať a StellaMaris celé dianie SDM 2016 v Krakove sledovala cez televíznu obrazovku. Aké bolo jej prekvapenie, keď v posledný deň pápež František oznámil, že ďalšie SDM v roku 2019 sa budú konať v Paname, v jej rodnej krajine. Pápež bol dojatý jej svedectvom: „Zriekla si sa svojich záujmov: zbierala si cent po cente, aby si sa mohla zúčastniť na Svetových dňoch mládeže v Krakove, no zriekla si sa toho, aby si mohla pokryť náklady na pohreb tvojich troch starých rodičov. Zriekla si sa toho, aby si vzdala česť tvojim koreňom a toto ťa robí ženou, robí ťa to dospelou, robí ťa to odvážnou. Zriekla si sa účasti na niečom, čo sa ti páči a o čom si snívala, aby si mohla pomôcť a podporiť tvoju rodinu, uctiť si tvoje korene, aby si tam mohla byť; a Pán, bez toho, aby si to čakala alebo na to myslela, ti pripravoval darček Svetových dní mládeže v tvojej zemi. Pánovi sa páči robiť tieto žarty, Pán rád takýmto spôsobom odpovedá na veľkodušnosť. On vo veľkodušnosti vždy víťazí. Ty mu dáš trošku a on ti dá celú hŕbu! Toto Pán vždy požehnáva, nenechá sa prekonať v štedrosti. Zakaždým, keď odkladáme niečo, čo sa nám páči, kvôli dobru druhých a osobitne tých najkrehkejších, či pre dobro našich koreňov, akými sú naši starí rodičia a naši starší ľudia, Pán nám to stonásobne vynahrádza. Prekoná ťa vo veľkodušnosti, pretože jeho nikto nemôže prekonať v štedrosti, nikto ho nemôže prevýšiť v láske. Priatelia, dávajte a bude vám dané a zakúsite, ako vám Pán dá do lona mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú, ako hovorí Evanjelium.“ Žime našu skutočnú identitu Božích detí a Boh sa nenechá zahanbiť ani v našich životoch.
