5.októbra 2018 sa Kostol sv. Cyrila a Metoda v Poprade zaplnil mladými ľuďmi. Nebolo to len z dôvodu prvého piatku, ale aj tým, že naši birmovanci mali druhé stretnutie, kde sa chceli dozvedieť niečo viac o Bohu a Cirkvi. Na sv. omši sa im prihovoril otec Michal, ktorý si vybral pre dnešný deň stať z Jánovho evanjelia (Jn 21,1-14) o zázračnom rybolove apoštolov po Ježišovom zmŕtvychvstaní.
Postupne rozoberal toto evanjelium o Petrovi, ktorý bol sklamaný z toho, čo sa stalo s Ježišom, že musel zomrieť na kríži. Peter sa správa, akoby zabudol na všetko, čo s Ježišom za tie tri roky prežil a vracia sa k svojmu pôvodnému povolaniu – rybolovu. Otec Michal nás pozval zamyslieť sa nad sebou: „Kto som ja? Aké sú tie moje siete? Čo mňa drží na tomto svete? Čím žije mladý človek dneška? Čím žijem ja teraz?“ Mladí sú presvedčení, že: „…je dôležité dnes byť niekým. Musím niečo znamenať! Nikde nepatriť, to sa dnes nenosí! Chcem niekde patriť a je mi jedno, kde to bude! Byť niekým medzi rovesníkmi je to, na čo sa môžem v živote spoľahnúť, čo mi bude stačiť.“ Ale je to naozaj všetko, čo ma urobí v živote šťastným? Kedy ma budú iní akceptovať? Siete, to sú moje putá, sú to, na čo sa spolieham. Robí ma to naozaj šťastným? Kde ma posúvajú moje priateľstvá? Ťahajú ma hore alebo dole? Peter sa znova pripútava k sieťam. Zažíva sklamanie z toho, že nič neulovil. Ježiš ho vyzýva hodiť siete a Peter ich hodil, hoci vedel, že celú noc nechytil nič… Prečo Peter hodil siete? .Lebo vedel, že nemá, čo stratiť. Skúsme aj my počúvať Ježiša, veď nemáme, čo stratiť. Máme odvahu urobiť to, čo Peter?
Po sv. omši sa birmovanci stretli so svojimi animátormi v malých skupinkách, a potom na spoločnej prednáške na prvú tému: Božia láska. O svoju skúsenosť o tom, ako vstúpila do jej života, sa s mladými prišla podeliť Nelka Grajciarová, bratislavská koordinátorka ZKSM (Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže). Napriek tomu, že vyrastala v kresťanskej rodine, si počas života prešla mnohými cestami, kým našla a objavila skutočne živého Boha, ktorému dala šancu, aby zmenil jej život a vniesol svetlo do tmy, v ktorej tápala a nevedela, ako z nej von. Počas veľkonočného bdenia v kostole prežila, že Bohu na nej záleží a túži po vzťahu s ňou aj napriek tomu, aký život žije. Na jednom kresťanskom festivale, kde bola ako účastníčka, boli ľudia pozvaní k zmene života, risknúť to s Ježišom, ktorý môže zmeniť aj jej život k lepšiemu. Skús mu dať svoj život: „Pane Ježišu, buď Pánom a Kráľom môjho života! Duchu Svätý, veď ma!“ A naozaj, po čase si uvedomila, že už ju to neťahá do starej partie, na staré chodníčky a prežíva naozaj zmenu vo svojom živote, postupne siahla aj po Božom slove, kde objavovala nové smerovanie pre svoj život, menili sa vzťahy v jej rodine k lepšiemu, začala prežívať radosť zo života. Jej život sa síce nestal prechádzkou ružovou záhradou, ale s Bohom sa kráčanie a prijímanie okolností, ktoré prišli, stalo jednoduchším a ľahším. A jej odkaz pre nás znie: „Dať život Ježišovi bolo to najlepšie rozhodnutie v mojom živote!“.
