Pomaly sa blížime k cieľu, a tým je pre našich mladých prijatie sviatosti birmovania, začiatok života už ako dospelých kresťanov, život viery v praxi.
20.apríla 2018 sme mali naše už predposledné stretnutie s názvom: Ako môžem prežiť zvyšok života, čo najlepšie?
Zavítal medzi nás otec Marek Roják, duchovný správca arcidiecézneho centra mládeže v Prešove. Prihovoril sa nám už počas sv. omše, kde nás povzbudil cez život sv. Pavla: „Apoštola Pavla, pred tým Šavla, po páde na zem Boh zdvihol a on nabral nový zápal, novú silu. Prichádza do Damasku, Boh ho tu pošle do spoločenstva kresťanov, kde ho prijali medzi seba, pobudol nejaký čas s nimi, poznával viac Ježiša a jeho učenie, čo využíva neskôr pri svojich apoštolských cestách a vo svojich listoch, túto svoju skúsenosť odovzdáva ďalej a povzbudzuje ostatných k životu s Ježišom. My tiež potrebujeme k životu spoločenstvo, kde môžeme rásť a dávať sa do služby iným.“
Predstavili sa nám aj niekoľkí mladí zo spoločenstva Nová nádej v Poprade, ktorí sa podelili o svoju osobnú skúsenosť života v spoločenstve: „…našla som ľudí, ktorí ma berú takú aká som, môžem byť sama sebou, sú to moji priatelia, môžem s nimi žiť svoju vieru, zažívam tu radosť … opora vo viere, ktorú nemám doma… druhá rodina, môžem im veriť, pomáhajú mi keď mi je ťažko… môžem tu osobne rásť vo svojom živote aj vo viere… vytvárame vzťahy medzi sebou, učím sa búrať svoje predsudky voči iným… veľmi rada chodím s mojim starším bratom na stretká, modlím sa každý večer desiatok, keď sa mi nechce si poviem, že mi to pomôže, rásť vo vzťahu bližšie k Bohu, sv. omše a modlitby ma priťahujú k spoločenstvu… zo začiatku sa mi nechcelo chodiť na stretká a čakala som kedy to skončí, v polke prípravy na birmovku, na duchovnej obnove sa to vo mne zmenilo, povedala som Bohu áno, a po birmovke som nechcela skončiť v poznávaní Pána Boha a tak som prijala ponuku prísť do spoločenstva a stala som sa súčasťou tejto rodiny… v živote som bola smutná, nemala som veľa priateľov, ale potom ma brat zavolal do spoločenstva a ja som tu našla priateľov, ktorí ma vedia povzbudiť, rozveseliť… môžem tu byť sám sebou, Boh postupne začal meniť aj našu rodinu, pridal sa ku mne aj brat, mamka a môžeme kráčať spolu za Bohom a navzájom sa povzbudzovať… našla som tu správny pohľad na seba, že som Niekto, mám svoju hodnotu a nemusím sa s nikým porovnávať… počas môjho života som sa vyhýbal ľuďom, ale zistil som, že som žil v klame a o čo som za ten čas prišiel, zistil som, že je tu veľa hodnotných ľudí, ktorí mi pomôžu, ma potiahnu, v spoločenstve je veľká sila, našiel som si tu aj svoju terajšiu manželku J… v spoločenstve som zažil silu modlitby, a ponúka mi žiť vieru, nie je to ideálne miesto, tiež sa potrebujeme učiť ako budovať vzťahy, a niekedy je to aj ťažké, ale je to aj krásne kráčať spolu a navzájom sa podržať a povzbudiť…
KAŽDÝ JEDEN STE VÍTANÍ, POZÝVAME VÁS MEDZI NÁS!“
Po osobných svedectvách sa nám ešte prihovoril aj náš hosť, otec Marek: „Byť sám je smutné! Nie je to zlé, ale smutné. Viete si predstaviť, že títo všetci, čo tu dnes sme ostaneme po birmovke v spoločenstve?
Musíme si prejsť určitú etapu počas života, aby sme došli k poznaniu, že potrebujeme k životu spoločenstvo: Nechcem byť sám! Sme tím! Ideme k cieľu spolu!
Byť v pohybe vo fyzickom, ale aj duchovnom, to čo sa pohybuje je zdravé. To, čo je v pohybe má právo aj padnúť, urobiť chyby, má právo aj sa nájsť a byť hľadaný.
Birmovka je len výsek v živote spoločenstva Cirkvi. A toto spoločenstvo má aj chyby:
rodičovský komplex = držíme si to za každú cenu, túžba, aby bolo dobré, moja rodina je len moje a moje, ale to je komplex.
bonsajová pastorácia = starám sa oň doma, to je moje.Nebáť sa, mať odvahu vždy kráčať dopredu.
moja záhradka = moje kráľovstvo toto je moje a za plotom môže byť aj smetisko. Kresťanské spoločenstvo berie vždy široký záber: dobre sa mať nie len doma vo svojej záhradke, ale v každej rodine, domácnosti. Všímať si kto žije okolo mňa. Spoločenstvo je o vzájomnom všímaní si seba.“
Zaznela otázka: Skočí birmovka a to už je koniec?
TO NIE JE KONIEC! TO JE ZAČIATOK!
Nie všetci sa chytia, ale to nič. Nebuďte sami! Nájdite si partiu, spoločenstvo, ľudí, ktorí sú hodnotní. V spoločenstvách sú ľudia, ktorí sa vedia aj zabaviť, tancovať, spievať… ale sa vedia aj podržať, vedia sa modliť, spolu modliť, vzdať Bohu chválu a ta je presne o tom. Sme ľudia, ktorí žijú v tomto svete, a Ježiš si nás nájde. On nás už našiel. Ježiš nám aj dnes pozýva do spoločenstva a pýta sa: »Aj vy chcete odísť?«
Na záver ešte jeden príklad: Každý z nás sa podobá farbičke. Každý je ale iný. Farbička skrýva v sebe tuhu. Keď tam tuha nie je, je zbytočná. Vo vás, v každom jednom, to je, to Božie. Farbička sa občas aj vypíše. A čo musíme urobiť? Zastrúhať! Nie vymeniť. Keď sa zastrúha, tak z nej ubúda a to nič, lebo píše a maľuje ďalej. Niekto ju však musí viesť, keď sme farbičkou, vedie nás Boh. Tým, že sme ľudia robíme aj chyby. Chyby sa dajú opraviť. To je tvoje poslanie. Každého jedného z nás.
Prajem všetkým prítomným: CHUŤ NEBYŤ SAMI! Nebuďte sami, nájdite si spoločenstvo. Nie je dôležité, čo robíme, s kým sa stretávame.
Duch Svätý nepotrebuje vaše veslá, ale vaše plachty! My sa niekedy trápime, keď je vietor, a veslujeme za každú cenu, ale Boh vtedy nepotrebuje naše veslá, ale vytiahnuť plachty a udávať smer.
Spoločenstvo nie je o tom, že všetci všetko robia spolu, ale byť spolu = byť silní.
Sám to nedokážeš, ale v spoločenstve to dáš.“
A preto sa pýtam:
„Ako chceš prežiť zvyšok života?“