24.-25.2.2018, niekoľko minút po 8:00 hod. sa začínajú na popradskej železničnej stanicischádzať naši birmovancami.Hoci ešte trochu rozospatí, ale radostní pozerajú, koho z toho množstva ľudí, čo sa tu ráno zišli, poznajú: animátorov, spolužiakov, kamarátov zo skupinky… ich rozhovory preruší hlásenie o príchode vlaku: „Stanica Poprad-Tatry, regionálny rýchlik 767 Cassovia, Železničnej spoločnosti Slovensko zo smeru Trenčín a Žilina, ktorý pokračuje:Spišská Nová Ves, Margecany, Kysak a Košice, pravidelný odchod 8 hodín 38 minút príde k nástupišťu 1, koľaj 1…“ To je ten správny, na ktorý sme čakali a birmovanci aj s animátormi nastupujú do vlaku. Ich smer: Spišská Nová Ves: pastoračné centrum.
Po príchode do centra sa v očiach birmovancov zračila otázka: „Čo je to duchovná obnova? Čo nás to tu dnes čaká? Budeme sa len modliť?“
Hlavným bodom programu, bolo povedať si niečo viac o osobe Ducha Svätého, kým je pre nás, ako môže ovplyvniť náš život… Počas prednášok sa nám prihovorili: Jarka Pytelová na tému: „Prečo som tu?“, p.kaplán Mário Brezňan: „Kto je Duch Svätý?“ a Janka Rusnáková: „Prečo potrebujem Ducha Svätého?“ Ich slovo bolo doplnené svedectvom Vlastičky Krafčíkovej, ktorá sa podelila s nami o svoju osobnú skúsenosť Boha v jej živote. Zažitie Božej blízkosti aj v ľudsky najťažších chvíľach, po tom ako prišla pri dopravnej nehode o svoje dve deti: Lucku a Drahoša. Nájdenie živého Boha, ktorý vstúpil do jej života a pozval ju o tejto skúsenosti osobného vzťahu hovoriť iným a prinášať im nádej a posolstvo Božej nekonečnej lásky, ktorú sme si mohli do našich životov vyprosovať aj pri spoločnom slávení sv. omše.
Jednotlivé prednášky boli poprepájané a spestrené rôznymi aktivitami. Na začiatok sme sa zahrali na pátračov, kde sme medzi sebou mali nájsť ľudí, ktorí sa napr. denne modlia, bývajú aspoň 20 minút od kostola, vedia spievať, robiť kliky, drepy… najrýchlejší a najšikovnejší boli aj odmenení. Každý z nás je v niečom dobrý, má určité dary a talenty, ale spoločnými silami dokážeme viac. Mohli sme si to vyskúšať v ďalšej aktivite, kde sme mali ukázať, ako dokážeme spolupracovať, ale aj sa niekedy rozdeliť a každý urobiť niečo iné, aby sme v danom čase zvládli čo najviac úloh: postaviť metrového snehuliaka, naučiť sa dve strofy z Mor ho!, vypísať ceruzku, porátať balóny, vybehnúť dvadsaťkrát po schodoch, odfotiť sa na ulici s človekom, ktorý sa smeje, povedať najväčší trapas… 🙂 Objavili sme v sebe zdravú súťaživosť a zažili pri tom aj kopec radosti.
Počas duchovnej obnovy sme sa mohli podeliť aj v menších skupinkách: kto je pre nás Duch Svätý, ako sme ho vnímali doteraz a čo nové sme sa o ňom dozvedeli z prednášok.
Záver patril spoločnej modlitbe, kde sme prosili o vedenie Duchom Svätým a osobnú skúsenosť v našich životoch, aby sme sa dobre pripravili na jeho príchod na Turíce počas udelenia sviatosti birmovania.
