Po večernej sv. omši sa 31. marca konalo už v poradí 12. birmovanecké stretnutie. S témou „A čo Cirkev?“ medzi nás zavítal gréckokatolícky kňaz, redemptorista o. Miroslav Bujdoš. Pozornosť mladých si získal hneď úvodnou otázkou: „Kto sa už nudil v kostole?“ Priznal sa, že sa to stalo aj jemu – mal spočítané všetky kachličky v kostole. No napokon sa mu práve tieto omše najviac rátali. Mladých povzbudil, aby sa už teraz naučili reagovať voči druhým s úctou, trpezlivosťou, pokojom.
„Práve teraz sa môžeš rozhodnúť, ako chceš reagovať.“ Dieťa padne pätnásť až dvadsaťtisíckrát, kým sa naučí chodiť. „Prečo, keď padneš po desiatykrát, prestávaš si veriť?“ Povedal, že ľudia sa môžu zakaždým inšpirovať tebou, keď máš odvahu vstať. Toto je význačná črta pre kresťana. O. Miroslav pokračovala a uviedol, že Božie slovo hovorí, že Cirkev je Kristova nevesta, ktorú on tak miluje, že sa za ňu obetoval a že sa o ňu vždy stará. „Videli ste niekedy smutnú nevestu, alebo smutných novomanželov? A videli ste niekedy Cirkev, v ktorej ľudia boli smutní? Ja áno.“ Povedal, že podľa neho má nevesta byť niečím tak okúzľujúca a vábivá, že sa za ňou každý otočí. „A ja si myslím, že toto má byť naša Cirkev, že toto môžeš byť ty.“, dodal. Mladým pripomenul zrod prvej Cirkvi, ktorú na počiatku tvorilo 12 apoštolov a niekoľko žien. Jednoduchý rybár Peter, ktorý nikdy neštudoval, sa v Jeruzaleme postavil pred ľudí a začal hovoriť o Ježišovi Kristovi. Rozpovedal im o tom, aký je šťastný vo svojej Cirkvi, vo svojom spoločenstve, a čo všetko v tom spoločenstve našiel – pochopenie, trpezlivosť, lásku aj odpustenie. „A viete čo sa stalo?“, opýtal sa o. Miroslav. „Tritisíc ľudí, ktorí ho počúvali, si povedali, že aj oni chcú taký život.“ Za nejaký čas nato už bolo kresťanov päťtisíc, neskôr dvadsaťtisíc. O. Miroslav sa podelil s tým, že na kresťanoch sa mu veľmi páči to, že vyšli zo svojich kostolov a putovali do krajín a miest, kde ľudia nepoznali Boha. „Vieš si predstaviť, že by naša skupinka, tí, čo tu dnes večer sme, išla do mesta s takou láskou, radosťou, trpezlivosťou, že by v tomto meste začali krachovať krčmy a zlé podniky? Viete, akú moc môžeme mať, keď v tomto meste, rodine, škole, začneme propagovať hodnoty, ktoré nás učí naša Cirkev?“ „Viete, že by sme v tomto kostole vytvorili takú atmosféru, že ľudia, ktorí sa najviac trápia v tomto meste by tu našli nádej?“ Uviedol, že tým boli známi prví kresťania a charakteristická prvá Cirkev. Zakaždým, keď človek siahne po niečom, čo je pod jeho úroveň, teda po hriechu, príde zbabelosť a pocit hanby. Mladých povzbudil, aby neboli nikdy dôvodom pochybností, ale inšpiráciou a povzbudením pre druhých. Ďalej o. Miroslav povedal, že v mladých vidí budúcich šťastných otcov a matky, lekárov, politikov. „Je dôležité, aby si nebol sám, lebo to nezvládneš. Aby si sa inšpiroval niekým, kto si už touto cestou prešiel. A takýchto má naša Cirkev strašne veľa.“ Ako príklad uviedol Pannu Máriu, ktorá nemal ľahký a jednoduchý život. Práve ona ich môže pochopiť v situáciách, kedy im nik nerozumie. Potenciál byť svätými ľuďmi je v každom z nás. „Aj ty môžeš byť niekým, kto svojím životom bude inšpirovať druhého človeka k dobru. Toto je živá Cirkev.“ „O čom rozprávajú ľudia, keď vychádzajú z kina? O filme. O čom rozprávajú ľudia, keď idú z futbalového zápasu? O futbale. O čom rozprávajú ľudia, keď vychádzajú z kostola? Verím, že o Bohu. Toto je naša Cirkev.“ Mladých povzbudil, aby skúsili zaskočiť svet aj v tomto meste tým, že ľuďom ukážu, že dnešná mládež nie je zlá a skazená, ako to mnohí tvrdia. „Skúsme na tých ľudí zapôsobiť dobrom, ktoré je v nás.“ V závere svojej prednášky povedal: „Všetko, čo hľadáš vonku, nájdeš pri svojom nebeskom Otcovi, vo svojej Cirkvi. Všetko, čo potrebuješ – uznanie, autoritu, záujem a neskutočnú partiu.“ Mladých pozval, aby sa skúsili viac usmievať. „Skúsme viac pôsobiť ako radostná Cirkev, ako tí, ktorí majú nádej.“
