V piatok 24. februára si prišli na svoje všetci „tolkienofili“. Popradskú farnosť navštívil otec Pavol Hrabovecký, kaplán v Univerzitnom pastoračnom centre v Prešove, ktorý prítomným predstavil život spisovateľa J. R. R. Tolkiena a zároveň vysvetlil kresťanské symboly v jeho slávnej trilógii Pán prsteňov.
Pán prsteňov – fenomén 20. storočia
„Pán prsteňov je svojou podstatou náboženské a katolícke dielo,“ napísal sám Tolkien jednému zo svojich priateľov. Mnohí zaiste siahli po tejto knižke, no považujú ju len za akýsi fantastický príbeh. Bolo by to však málo, pretože ukazuje realitu v celej svojej kráse. Málokto vie, že táto perfekcionistická práca sa rodila celých dvanásť rokov a kresťanskú symboliku v nej jednoducho nemožno prehliadnuť. Tiahne sa celým príbehom. „Tolkienova genialita ukrytá za vytvorením uveriteľného sveta, rás, jazykov, charakterov stojí za to, aby si ich človek prečítal. V tom vidím prínos Tolkiena – naučiť vidieť krásu kresťanstva, ktorá je často zasypaná balastom,“ vyjadril sa otec Pavol, ktorého filmová adaptácia tohto diela tak nadchla, že sa začal „vŕtať“ v samotnej symbolike. Tolkien totiž dáva čitateľom možnosť vidieť svet katolíckymi očami, pričom o Bohu nepadne jediné slovo. Je to kniha, ktorá jednoducho láme srdcia.
Tolkien žil z Eucharistie
Možno netušíte, že Tolkien bol človekom, pre ktorého bola Eucharistia vrcholom každého dňa. Ráno chodieval na bicykli na sv. omšu a snažil sa nevynechať sv. prijímanie. Táto jeho životná skúsenosť je v Pánovi prsteňov neprehliadnuteľná. Celá kniha je popretkávaná vedomým vyhnanstvom – smútkom ľudí, ktorí sú na svete príliš krátko, než aby sa v ňom mohli zabývať, a smútkom elfov, ktorí síce neumierajú, ale zároveň nedokážu zastaviť čas. Všetci sú akoby zasiahnutí exilom a „happy end“ je len naznačený. Frodov „výstup na Golgotu“ predznamenáva cieľ, ktorým je nebo, i cestu, ktorou je nasledovanie Krista. Sviatosť Eucharistie zostáva Tolkienovou najväčšou láskou a je akýmsi protikladom prsteňa. Pri hlbšom čítaní objavujeme príbeh o povýšení pokorných, falošnej nesmrteľnosti a sebaobetovaní. Na jednej strane je prsteň, ktorý predstavuje istú formu hladu, no túžba po ňom nedokáže nasýtiť. Naopak, nasýtený je hlad, ktorý reprezentujú Gandalf, Galadriel, Aragorn, Frodo či Sam.
Symbolika prsteňa
Prsteň je jednoznačným symbolom zla. Svojim nositeľom poskytuje ilúziu božstva, ktoré spočíva v moci nad inými. Je spojené s falošnou nesmrteľnosťou vo forme chorobnej závislosti na živote, kým z neho neostane len tieň. Živým príkladom je Glum. Je to tragická postava reprezentujúca tých, ktorí prepadli závislosti na čomkoľvek. Stávajú sa ľudskými troskami a nie sú schopní zaradiť sa do života. Prsteň ako taký zvyšuje všetky prirodzené schopnosti svojho nositeľa a zároveň mu dáva dar neviditeľnosti. Prečo? Pretože neviditeľný človek môže ľahšie klamať. Inak by sa zlo stalo známym. Navyše prsteň ponára človeka do svojej vlastnej prázdnoty ako do nejakej čiernej diery. Frodo pochopil jeho deštrukčnú moc, preto sa ho chcel zbaviť. Zároveň si však uvedomoval svoju zodpovednosť za životy druhých a smerovanie Stredozeme. Preto zostal verný svojmu poslaniu. Hobiti (tento pojem vymyslel sám Tolkien) mali čisté srdcia, preto mohli odolávať zvodnej sile prsteňa.
Boj dobra a zla
Už deti vedia, že boj dobra a zla je prítomný v každej rozprávke. No bolo by málo zostať len pri tomto tvrdení, pretože je to čosi príliš reálne. V príbehu nevidíme len boje medzi Spoločenstvom (dobro) a Mordorom (zlo), ale v popredí je aj vnútorný boj, ktorý sa odohráva v každej postave. Všetci sú pokúšaní, výnimkou nie je ani Frodo. Prsteň je natoľko silný, že ho žiadna stvorená bytosť nedokáže premôcť. Rovnako je to aj v našom kresťanskom učení – nikto nedokáže premôcť hriech, to dokázal len Ježiš Kristus svojou smrťou. Ak teda prsteň symbolizuje hriech, nemožno ho teda zničiť bez zásahu milosti. Froda zachráni len zdanlivá náhoda, keď ho Glum uhryzne do prsta s prsteňom a ten spadne do ohňa. V skutočnosti ide o dôsledok Frodovho predchádzajúceho slobodného rozhodnutia ušetriť Glumov život. A tak nakoniec nezachraňuje Stredozem ani Frodo, ani Glum. Čitateľ asi tuší, že záchrancom je sám Boh.
