Vo štvrtok 16. februára po večernej sv. omši v Kostole sv. Cyrila a Metoda odznela prednáška s názvom „Ako a prečo bolia otcovské rany? O čom chlapi nehovoria a prečo?“ Hosťom bol tentokrát o. Juraj Sedláček, univerzitný kaplán v Trenčíne, ktorý sa témou otcovstva zaoberal aj na doktorandskom štúdiu a napísal o ňom dve knihy.
V prednáške odznelo niekoľko myšlienok z jeho knihy ‚Otcovské rany – 14 skutočných príbehov o tom, ako a prečo bolia‘. Muži celkovo neradi hovoria o svojich pocitoch a zraneniach. Mnoho z nich vzniká práve v nepochopenom vzťahu ‚otec – syn‘, pričom tento zlý vzťah môže pokračovať z generácie na generáciu. Chýba potreba pochváliť, povzbudiť, porozprávať sa. Mnoho chlapcov, ak v detstve nedostane určité veci od svojho otca, ich potom v dospelosti nevie poskytnúť ani svojim deťom. Pri nedostatku komunikácie niektoré veci ostanú navždy hlboko vnútri človeka nevypovedané a nevysvetlené. Nedobrý vzťah s otcom môže zároveň vytvárať falošné predstavy o Bohu. „Ak je môj otec taký a taký, aký otec je potom Boh?“ Ťažko je niekedy človeku uveriť, že Boh je dobrý a milujúci otec, keď sám často taký vzťah s pozemským otcom nezažil. Akékoľvek rany v našich životoch máme, nemali by sme v tom zostať sami, mali by sme do nich pozvať Ježiša. Nemali by sme sa báť pomenovať veci a nahlas o nich hovoriť. Pretože v ranách je okrem bolesti ukryté aj požehnanie. Touto cestou ďakujeme o. Jurajovi za povzbudenie a želáme mu veľa požehnania do jeho služby.
