Počas Národného týždňa manželstva 2017, ktorý tento rok pripadol na 13.- 19. februára, do našej farnosti zavítal Richard Vašečka, celoslovensky uznávaný rečník a učiteľ v oblasti kresťanského života, manželstva a vzťahov. V rámci série stretnutí pod názvom ‚Spolu na ceste‘, ktoré je zároveň mottom tohtoročného týždňa manželstva, povzbudil našich veriacich prednáškou v Kostole sv. Cyrila a Metoda. S manželkou Martou spolu „kráčajú“ už takmer dvadsať rokov.
Kráčanie v manželskom živote Richard Vašečka prirovnal k vysokohorskej túre. Keď sa vyberáme do hôr, potrebujeme so sebou určitú povinnú výbavu. Prvou vecou, ktorú potrebujeme, je príprava. Tú nie je dobré zanedbať, keď ideme na túru, ani keď vstupujeme do manželstva. Mnoho mladých si myslí, že spoločný život si najprv treba vyskúšať. Lenže ako si človek v dvadsiatich rokoch vyskúša situácie, ktoré nastanú po príchode detí, v štyridsiatke, päťdesiatke, neskôr? Manželstvo nie je na skúšku a nedá sa naň pripraviť tak, aby sme už potom nemuseli nič robiť. O manželstvo sa treba neustále starať, veľmi dobrým prostriedkom je vzájomná komunikácia.
Druhým bodom pri ceste na túru sú tekutiny. Do ruksaka si na cestu pribalíme množstvo vecí. Tekutiny sú však kľúčové. Ak nechceme mať príliš ťažký ruksak, ktorý by presahoval naše sily, musíme z neho vybrať menej dôležité veci, aby ostalo miesto pre vodu. Podobne je to aj v manželstve. V dnešnej dobe sa zháňame za množstvom nedôležitých vecí, ktoré si myslíme, že sú pre náš život nevyhnutné. Keď však neostáva miesto pre rozhovor s manželom či manželkou, spoločne strávený čas, spoločná modlitba, treba niečo menej podstatnejšie z toho pomyselného ruksaku vyhodiť.
Treťou vecou je energia. Keď sa pred túrou dobre naraňajkujeme, vládzeme kráčať určitú časť dňa. No príde chvíľa, kedy potrebujeme znovu doplniť sily. Tak je tomu aj v manželstve. Na začiatku spoločného života sme plní energie, lásky jeden voči druhému. Postupom času sa však vzťah môže meniť a manželia potrebujú „doplniť energiu“, aby ich vzťah vydržal, aby nemuseli hľadať niekde inde. ‚Odoberačmi energie‘ sú frflanie, sťažovanie sa jeden na druhého, sebaľútosť. Naopak, ‚dopĺňačmi energie‘ sú radosť, vďačnosť, vzájomná úcta, pochvala, zameriavanie sa na to dobré. Štvrtou vecou je dobrá obuv. Keď sa vyberáme na túru, potrebujeme vhodnú obuv. Niečo, na čom vydržíme stáť v určitom teréne. Pre manželstvo je veľmi dôležitý základ, na ktorom stojí.
Piata dôležitá vec je pokrývka hlavy. Ideálne počasie na dobrý výlet je teplo a slnečno. Keď však nie sme dobre pripravení, aj takéto ideálne počasie môže mať pre nás nie veľmi dobré následky ako úpal a podobne. Čiže nie všetko, čo vyzerá ideálne, aj ideálne je. Množstvo manželstiev stroskotá na tom, že ideál manželstva je nám predstavovaný v romantických filmoch. Jeden na druhého máme prehnané požiadavky, preto mladí vstup do manželstva odkladajú, prípadne už manželom ich manželstvo pripadá fádne a nudné. Romantika a vášeň sú dôležité, nie však najdôležitejšie, a mali by sme si vážiť aj všednosť a obyčajnosť bežných dní.
Šiestou vecou sú zdravotné pomôcky. Ak sa na výlete zraníme, je dobré mať so sebou niečo na ošetrenie. Množstvo zranení vzniká práve v manželstve. Vo Svätom písme sa píše, že liekom na ne sú milosrdenstvo, odpustenie a pokánie. Nie je dobré topiť sa v sebaľútosti, pretože každý človek občas zraňuje a zároveň je zraňovaný, či už ide o spomienky z detstva alebo nie príliš ideálne vzťahy v rodine. Vzájomná komunikácia a odpustenie môžu byť na to dobrým liekom.
Siedmou vecou je poistenie alebo mobil. Keď sa nám v horách niečo stane, je dobré byť poistený, alebo mať telefón, ktorým si privoláme pomoc. Veľa manželských párov nerado rozoberá svoje problémy s inými. Niekedy je však pomoc „zvonku“ veľmi žiaduca. Mať blízkych priateľov, spoločenstvo, prípadne iný manželský pár, môže pomôcť pozrieť sa na vec z iného uhla pohľadu a Boh môže do našej situácie hovoriť aj prostredníctvom iných ľudí. Ôsmym bodom je mapa. Manželstvo by nemalo byť len bezcieľnym potulovaním sa. Každé manželstvo, rovnako ako každá cesta či výstup na horu, potrebuje mapu, nejaký cieľ. Veľmi dobré je, keď sa manželia spolu modlia za spoločnú službu, aby neminuli cieľ, ktorý im Boh do manželstva určil, a pre ktorý samotné manželstvo stvoril. Mnohými prekážkami môžu byť veci tohto sveta. Mapa sama o sebe však nestačí, pokiaľ ju človek nevie čítať. Treba sa naučiť správne čítať Boží plán, ktorý má Boh s manželstvom. Deviata vec je náhradné oblečenie. Keď sme na túre, je dobré mať so sebou náhradné oblečenie, aby sme sa cítili lepšie, pohodlnejšie. Rovnako aj v manželstve by sme mali mať veci, ktoré nám pomôžu vyjsť z uponáhľanosti a cítiť sa príjemnejšie, nájsť si čas na odpočinok a zábavu.
Posledným desiatym bodom je vetrovka alebo pršiplášť, ktoré potrebujeme, keď sa zmenia okolnosti. Keď príde do manželstva nejaká choroba, nešťastie alebo zmena okolností, ľudia sú zaskočení. Je potrebné rátať s tým, že nie vždy bude všetko ideálne. Božia láska a Božia milosť nám pomáhajú zvládať situácie, ktoré nás chcú zdrviť alebo zničiť. V závere prednášky Richard Vašečka povzbudil veriacich myšlienkou, že kresťanské manželstvo nie je niečím, čo buď vyjde alebo nevyjde. Pretože Kristus má recept na dobré manželstvo vždy a všade, Boh dáva požehnanie a moc zvládať aj kritické a ťažké situácie, dáva nám silu vytrvať v manželskom sľube až do konca.
