Program tretieho dňa misií začal rannou sv. omšou v obidvoch farských kostoloch – v Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie a v Kostole sv. Cyrila a Metoda.
Boh sa pýta: „Kde si?“ Páter Peter Hertel sa počas rannej homílie v Kostole sv. Cyrila a Metoda zamýšľal nad ľudskou snahou hrať na dve strany: „Kristus dnes hovorí každému hriechu nie, lebo hriech pretína priateľstvo s Bohom.“ Ako dôsledok hriechu považuje otec redemptorista samotu: „Človek je zrazu sám. Boh sa pýta: Kde si? Misie sú časom, kedy sa Boh pýta: Kde si? Postavme sa preto pred Bohom, takí, akí sme.“ Páter Hertel v závere kázne dodal: „Otec nemá problém prijať nás. Boh sa priblížil k nám, my urobme ten krok k nemu“.
„Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy.” Týmito slovami sa veriacim počas večernej homílie v konkatedrále prihovoril páter Michal Zamkovský. Ježiš vedel, čo tento človek z evanjelia najviac potrebuje – odpustenie hriechov. Často to nevnímame, no všetci to potrebujeme – vyznať svoje hriechy, prijať odpustenie, a to nám môže udeliť iba Boh. Všetci potrebujeme počuť slová: Máš odpustené hriechy, choď v pokoji. Ako sa však správne spovedať? Páter uviedol tri veci – úprimnosť, pokoru a poslušnosť. Neexistuje hriech, ktorý by Boh nemohol odpustiť. Zdrojom nákazy je nevyznaný, nepriznaný a zatajený hriech. Otec Michal ďalej povzbudil, že spoveď netreba odkladať, pretože teraz je čas milosti. Boh nás čaká. „Prejdite cez bránu milosrdenstva. Boh nikoho neodoženie. Si hriešny, ale stále si Boží syn.“ Zlý sa usiluje človeka odradiť od spovede rôznymi úskokmi. Oberá ho o odvahu a presviedča, že Boha svojim hriechom prekvapil. V závere svojej homílie nás páter Michal povzbudil: „Poďte k Bohu, nechajte sa ním objať. Prijmite pokoj do svojho života. ‚Vezmi si lôžko a vstaň.‘ A buď si istý, že Boh ťa nikdy neopustí.“
Bezprostredne po sv. omši nasledovala katechéza pre mužov. „Život muža je taký hodnotný, aké má hodnotné vzťahy“, citoval v úvode páter redemptorista slová pápeža Benedikta. „Naše vzťahy sú také bohaté, aký bohatý je náš vzťah s Bohom.“ Aj židovská viera, aj kresťanstvo, je postavené na mužoch. Nemali by sa báť byť pred Bohom čestní, mali by zabojovať o vieru vo svojom srdci, o vieru vo svojej rodine a investovať do času stráveného s Bohom. „Potrebujeme takýchto vyprofilovaných mužov, nie iba z tradície… Potrebujeme osobné stretnutie s Bohom. Boh nám nič nevezme, ale prinesie nový rozmer do nášho života.“ Ďalej pokračoval: „Pozerajme na Krista, on bol nežný, no zároveň silný – ani smrť ho nezlomila. Ježiš je skutočný muž.“ Viera dáva mužovi nežnosť v srdci, a to sa dá získať len skrze čas strávený s Bohom v modlitbe. Muži a ženy sú si rovnocenní, nie sú však rovnakí. Navzájom sa obohacujú. Čo definuje muža? Jeho vzťah k žene. Sv. Pavol píše: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu.“ Milovať svoju manželku po niekoľkých rokoch manželstva nie je otázkou pocitu, nálady – láska je zodpovednosť, a preto je potrebné mať pre seba čas. Milovať manželku znamená si ju ctiť, mať v úcte jej materstvo, byť jej verný. A vernosť nie je možná bez odpúšťania a dozrievania. V závere katechézy páter Michal povzbudil mužov, aby žili a odovzdávali otcovstvo, skúsenosti a vieru svojim synov. Vyzval ich, aby urobili rozhodnutie za svoje rodiny, manželstvá a farnosti a vyznali slovami piesne: „Pane, teraz, ja a môj dom, chceme tebe slúžiť.“
