Relikvie sv. Terézie z Lisieux obleteli už takmer celý svet a od 10. januára má aj naša krajina tú česť byť ich hostiteľom. Do farnosti Poprad telesné pozostatky tejto malej veľkej svätice zavítajú v pondelok 18. januára. Preto v tomto týždni prišla medzi nás sestra Veronika Barátová z Komunity Blahoslavenstiev, aby nás povzbudila a priblížila nám najmä posolstvo tejto charizmatickej karmelitánky, ktoré veľmi jednoducho vystihuje slovami: „Mojím povolaním je láska.“
Akú lásku mala Terezka na mysli? „V prvom rade lásku Boha, ktorý sa skláňa. Jej myslenie bolo na tú dobu veľmi pokrokové, pretože svojimi názormi poprela všetky vtedajšie predstavy o Bohu, ktorý bol vnímaný ako prísny a tvrdý sudca. Veď keď sa stal krehkým a slabým, nemožno sa ho báť,“ hovorí sestra Veronika. Terezka pochopila, že tam, kde padáme, kde sme hriešni a slabí, prichádza Boh a z nášho „nič“ tvorí „niečo“. Pripomína nám, že Kristova láska je náročná a často zráža na kolená, no napriek tomu stojí za to. Ona sama nemala na ružiach ustlané, ale veľmi vnímala, ako ju Boh miluje. Hovorí, že na takúto lásku sa dá odpovedať iba láskou. Kde sú ostatky svätých, rozlieva sa Božia milosť. Svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša sľúbila, že nebo bude tráviť konaním dobra na zemi. Teraz to originálnym spôsobom napĺňa. Prichádza k nám, aby sa za nás prihovárala a vyprosovala Božie požehnanie. Jej túžbou bolo „rozbehnúť sa do celého sveta“, no paradoxom je, že nikdy neopustila múry kláštora. Pán však jej želanie v týchto dňoch napĺňa. A tak využime tento milostivý čas a príďme načerpať.
Sestra Veronika nás svojím slovom nasmerovala na Terezkinu cestu lásky. Z jej pera vyšlo aj dielko, ktoré nesie názov Veľká malá Terézia. Preto po skončení nasledovala v kresťanskom kníhkupectve Aletea autogramiáda spomínanej knižky i neformálne posedenie s autorkou.
Sme vďační, že sme mali príležitosť vyjsť z každodenného stereotypu a nasmerovať svoje srdce k vyšším métam. Čo urobíme s vypočutým slovom, je už len na nás.
/spracovala Lenka Horáková/